Ako žiť s babičkou, ktorá všetko vie

pred 2 rokmi

Iste to poznáte, v rodine umrie dedko a o babičku sa treba postarať. Väčšinou si ju k sebe zoberie niektoré z vnúčat, ktoré má na to vhodné „ubytovacie“ priestory. Vždy je to iba na chvíľu, kým sa babička nespamätá zo smrti blízkej osoby… 

 

Babičky sú veľmi milé a ústretové staršie žienky, ktoré kým bývajú s dedkom, vychádzajú vnúčatám v ústrety. Veď kto z vás, ak ste mali napr. „finančné suchoty“ nešiel za babičkou a odišiel od nej vytešený ako lečo. Babička je v takom čase asi ten najlepší človek na zemeguli.

 

BOJÍ SA ŽIŤ SAMA

Veľa mladých sa o babičku stará, zaisťuje jej rôznu zábavu, aby nemala veľa času na premýšľanie a aby videla, že aj bez dedka život ešte nekončí. Určite to babičke prospeje a za niekoľko týždňov sa už cíti oveľa lepšie. Väčšinou ju trápi iba predstava, že sa vráti do prázdneho bytu a bude tam celé dni sama. A veru nepomôžu ani sľuby, že ju budete navštevovať so zvyškom rodiny, pomáhať jej a pod. Vynorí sa ďalší problém, že sa bude v noci báť…

 

ZAPLATÍ VÁM

S ďalšou alternatívou prichádzajú babičky o čosi neskôr. Navrhnú, že predajú svoj byt a peniaze vám darujú, ako nájomné vopred. To sa však už mladým nepáči. Hoci je tu viditeľný benefit, veľa mladých rodín preferuje pokoj a samostatné bývanie ako peniaze. Nehovoriac o tom, že ak mladí už majú svoj byt, asi na tom s peniazmi nebudú až tak zle.

Ďalším problémom zvykne byť to, ak do rodiny príde partnerova babička. Čo si budeme hovoriť, domácnosť je väčšinou na žene. Tá „svoju“ babičku dobre pozná a vie, čo od nej môže očakávať a tiež nemá problém jej aj ráznejšie vysvetliť, čo v domácnosti mladých môže a čo je už za hranicou. Ale k „cudzej“ babičke sa musí správať slušne a nemôže byť taká rázna.

 

KROK SPÄŤ NIE JE

Babičky majú veľmi dobrý presvedčovací talent. Svoj byt nakoniec predajú a tým si dobijú toľko energie, že by sa za ňu nemusel hanbiť ani 20-ročná baba. Avšak mladej žene bude odteraz stále za zadkom. Či bude variť, upratovať alebo žehliť. Babička bude kvalitným dozorcom aj vtedy, ak si bude chcieť oddýchnuť. Pri pohľade na unavenú ženu v kresle sa príde určite vždy opýtať, či by nemala, len tak náhodou vyprať, utrieť prach či umyť okná.

 

VŠETKO JE ZLÉ

Určite nikomu neprekáža, aby sa postaral o svojho blížneho. Ale pravidelne počúvať, že všetko robíte zle, tiež nikomu na pohode nepridá. Neraz sa totiž stáva, že žena vyžehlí veci babičke a tá ich potom vo svojej izbe rozkladá a znovu skladá, pretože tak, ako ste to urobili vy, to nie je dobré. Nehovoriac o posteľnej bielizni či uterákoch, ktoré vie ona najlepšie vyžehliť, poskladať aj uložiť.

Zvláštnou kapitolou je aj výchova detí. Babičke je jasné, čo by mali vaše deti vedieť, ako by sa mali správať a veľakrát sa aj sťažujú, že tie jej pravnúčatá sú rozmaznané. Pritom neprejde ani minútka a už im dávajú cukríčky, žuvačky alebo za nich upratujú izbu.

 

ČO NA TO ODBORNÍČKA

Generačné vzťahy a problémy v nich sa riešia ťažko. Opýtali sme sa PhDr. Kataríny Kubašovskej, košickej psychologičky, čo by odporúčala.

„Mohli by sme začať práve tým, že často nejde ani o to, že človek je odkázaný na pomoc druhých, ale o to, že nechce byť sám, a to sa môže týkať ako starších aj mladších ľudí, Problém je ale v tom, že v prípade starších ľudí možností a príležitostí na sociálny kontakt ubúda, sú v prevažnej väčšine na dôchodku, teda nepracujú, fyzické sily im nedovoľujú byť natoľko aktívnymi ako v mladšom veku, strácajú priateľov v rovnakom veku a pod. Preto celkom prirodzene sa viac upínajú na svojich najbližších a sú viac vnímaví na odmietnutie.

Okolie sa snaží potom nájsť rôzne spôsoby, ako to staršiemu človeku ‘naznačiť’, a tak sa vytvára priestor pre “komunikačný šum” výsledkom, ktorého je, že pocit nepochopenia je na oboch stranách, z čoho je už len malý krôčik ku konfliktom.

Aby sa tomu predišlo, je najlepšie povedať veci priamo, tak ako sú. Samozrejme, slová nemajú v žiadnom prípade byt vyslovené v afekte alebo vykričané v hádke. Naopak, treba počkať na situáciu, kedy nie sme v hneve (najlepšie obe strany) a mať stále na mysli že cieľom rozhovoru nemá byť len to, aby sme dosiahli svoje, ale zároveň, aby sme slovne neublížili. Vhodné je tiež dodať, že to nesúvisí s ich vzťahom k babičke spolu s uistením, že sa jej budete snažiť čo najviac venovať a pod. Ani tento spôsob komunikácie nemôže vždy zaručiť, že to druhá strana prijme bez výhrad.

Ale pri takomto postupe môžete mať istotu, že ste neurobili nič zlé (ľudia predsa majú právo usporiadať si život podľa svojich predstáv) a zároveň ste urobili všetko pre to, aby ste zabezpečili do budúcnosti, že aj keď to na istý čas naruší vzťah (starší človek môže reagovať negatívne), ten sa časom upraví, pokiaľ starší človek nadobudne istotu, že aj keď býva sám, neostal sám.“  

 

Foto: shutterstock