Izbička pre chlapca a dievča

pred 1 rokom

Väčšina rodín chce mať aspoň dve deti. Často je to z praktického hľadiska, aby sa mali s kým hrať. Toto rozhodnutie však prináša aj pár problémov, hlavne v prípade, ak máte doma chlapca a dievča.

Kým sú deti malé, nemajú problém bývať spolu v jednej izbičke, ale ak už dospievajú, problémy sa môžu množiť a vyhrotiť. Tí, ktorí majú pre obe deti iba jednu miestnosť, môžu občas očakávať „ťažké boje“. Predísť sa im dá, ale mali by ste na to myslieť dopredu a všetko pripraviť.

 

Nič netreba uponáhľať

Na všetko je dostatok času. Odborníci radia, aby deti spočiatku vyrastali v jednej izbe. Nielen že sa spolu hrajú, ale cítia sa aj bezpečnejšie, keď zaspávajú. Navyše sa podľa psychológov učia vzájomnej tolerancii a umeniu komunikácie.

 

Magický vek

Až keď majú deti okolo desať rokov, začnú si viac uvedomovať svoje potreby. Je to taká prípravka pred pubertou a dospievaním. V tomto období je najvyšší čas myslieť na to, ako usporiadať ich teritórium, aby sa tam rady vracali a aby nervy rodičov netrpeli.

 

Rozdelenie miestnosti

Ideálnym riešením je rozdeliť miestnosť na dve časti. To sa však dá iba v prípade, že miestnosť má dve okná, medzi ktorými môžeme vytvoriť priečku zo sadrokartónu alebo dreva. Nesmieme zabudnúť, že je nutné vybudovať v priečke aj dvere, čo však nie je až tak národné. Vo výsledku by mali vzniknúť dva priestory, ktorých šírka by nemala byť menej než 250 cm a celková plocha aspoň 8 m2. Ak sa vám to tak podarí, môžete potom zariadiť izbičky detí podľa ich priania. Samé by si mali vybrať farbu a podľa možností aj doplnky. To všetko sa bude podriaďovať ich pohlaviu.

 

Delenie naoko

Častejšie prichádza do úvahy rozdelenie izby iba opticky. To sa dá buď paravánom alebo nižšími skrinkami, ktoré by mali byť maximálne do výšky okennej parapety. Riešenie so skrinkami je účelnejšie, pretože sa z obidvoch strán izby rozšíri úložný priestor. Dbajte ale na to, aby do miestnosti vchádzal dostatok denného svetla.

 

Dôležité zázemie

Aj v priestore rozdelenom naoko by malo mať dieťa svoje zázemie. To znamená, že nesmie chýbať pracovný stôl so stoličkou, posteľ s kvalitným roštom a matracom, dostatok úložného priestoru, polička na knihy. Nezabudnite ani na takú maličkosť, ako je kôš na odpadky. Dieťa by malo mať minimálne jednu uzamykateľnú skrinku na svoje malé tajomstvá. Ostatná výzdoba už záleží od dieťaťa. Odporúča sa nechať im v tomto voľnú ruku, aby si svoje územie upravilo tak, ako sa mu páči.

 

Myslite dopredu

Zmenu, ktorú budete robiť v detskej izbe, plánujte dlhodobo dopredu. Rátajte s tým, že deti v takom malom priestore už spoločne nikdy nebudú chcieť bývať, takže úprava bude minimálne na osem rokov, ale môže to byť aj oveľa dlhšie. V opačnom prípade, napríklad ak plánujete zmenu iba na skúšku, malo by byť vaše úsilie vynaložené aspoň na dva roky dopredu.

 

Pravidlá pre spoločné bývanie
>> Každý má mať svoje pracovné miesto, a to vrátane stoličky, poličky na knihy či počítača alebo notebooku.
>> Samozrejmosťou je vlastná posteľ, nie iba nejaký matrac položený na zemi.
>> Výzdobu nechajte na deťoch.
>> Nezabudnite, že každý má svoje potreby, ktoré vyplývajú z veku a pohlavia dieťaťa
>> Umožnite im mať vo svojej časti aj malý uzamykateľný priestor. Osvedčila sa napríklad truhlička so zámkou.
>> Vždy nechajte deti, aby si problémy medzi sebou vyriešili spoločne. Naučia sa komunikovať. Zasahujte iba v nevyhnutných prípadoch.
>> Od malička ich učte, že nie sú ženské a mužské práce. Všetko by mali robiť spoločne, počínajúc upratovaním a končiac napríklad pripevňovaním poličky na stenu.

 

Foto: shutterstock